KAPITÁNSKY KURZ

KAPITÁNSKY KURZ

Kapitánske kurzy - Vodca malého plavidla skupín A, B, Veliteľ námorného rekreačného plavidla a Rádiotelefonista v školiacich priestoroch priamo pri Dunaji.

Na krásnom modrom Dunaji. Slováci objavujú plavbu motorovým člnom



Výborný článok o pozitívach vodáctva vyšiel v spolupráci s nášimi  inštruktormi Tomášom Čermákom a Tomášom Lagom.



Na krásnom modrom Dunaji. Slováci objavujú plavbu motorovým člnom

Amsterdam ani Benátky nikdy mať nebudeme, aj keď našim hlavným mestom preteká druhá najväčšia rieka Európy.

Kúsok pred Slovnaftom schádzame z hlavnej cesty. Hrádza ľavého brehu Dunaja je plná cyklistov, z nás ale dnes budú „námorníci“ z Vlčieho Hrdla. V tichej zátoke už čaká športový motorový čln, ktorý by sa dokázal po hladine preháňať 60-kilometrovou rýchlosťou. V prístavisku je však povolená maximálne päťka, teda rýchlosť tri námorné uzle za hodinu.

„Títo susedia oproti bývajú celý rok na vode. Mávali tam otvorenú marínu, ale teraz je zatvorená, lebo sa im narodilo dieťa. Na konci zátoky je nová thajská reštaurácia na vode,“ zasväcuje nás do tajov miestnej vodnej kolónie náš pilot počas pomalej plavby zátokou.

Pre Tomáša Čermáka je jazda na voľnobeh minimálne netypická, keďže je niekoľkonásobným majstrom sveta na rýchlostných člnoch. Čaru Dunaja prepadol už ako dieťa, v zátoke vyrastal popri otcovi - vodákovi a pretekárovi na lodiach.

Zátoka Vlčie hrdlo je bizarný vodný svet. Niekde len malé prístavisko pre člnok so závesným motorom, inde majú rovno na móle odparkovaný obytný príves za auto a sem tam doslova obytný palác, čo sa vznáša na hladine. Namiesto garáží sú pod plávajúcimi domami prístavy lodí. S dobrou predstavivosťou to pripomína Amsterdam v mierke 1:10 000.

38fotiek v galérii

Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Vodáci

„Ahóóój!,“ pripomína sa posádka kanojky, ktorá vedie skupinu vodákov do zátoky. Dohovárame si s nimi schôdzku v Maríne Bosorka. Kým prirazíme k mólu, z útrob Bosorky sa už rozlieha zvuk námorného zvonu po prvej runde.

„Ideme na maďarské ramená k našim južným susedom. Do Dunakility a potom úsekom, ktorý voláme rybochod. Zajtra skončíme v Gabčíkove alebo Medveďove. Niekedy sa poskladáme aj na jeden celý autobus, ako sa chlapcom chce,“ opisuje plány skupiny Jozef Barta, vodák z Lodenice Pozemných stavieb Bratislava, ktorá sídli na druhom, teda petržalskom brehu.

Všetko sa začalo u Doda

Bratislavskí motorizovaní vodáci môžu za svoje prístavisko poďakovať bývalému majstrovi Európy vo vodnom motorizme Dodovi Zsoldosovi. Býval projektantom v Slovnafte a zároveň miloval vodu. Jeho pozornosti teda samozrejme neušla zátoka, ktorá s olejárskym gigantom susedila a slúžila na prečerpávanie vody na chladenie zariadení rafinérky.

Dodo začínal v zátoke v časoch hlbokého socializmu, keď na hraničnom úseku rieky nesmeli lode zostávať na hladine, lebo komunisti sa báli dobrodružných pokusov o emigráciu. Vodní motoristi nemali na ružiach ustlané.

„V tom čase to bolo celé v plienkach, takže stále vymýšľal novinky. Jednou z nich bolo to, že chcel zostať v zime na vode. Tak si urobil malý prístav pre svoju lodičku, ktorú si na reťaziach vytiahol z hladiny. A začal bývať tu,“ spomína Eliška Zsoldosová, ktorá po manželovej smrti už päť rokov sama prevádzkuje miestnu marínu.

Dodo s kamarátmi v rámci Akcie Z vybudoval vodnomotoristický klub Inter. V zátoke bol žeriav na odpratávanie naplavenín a neporiadku po veľkej vode. Keď po dobudovaní vodného diela stratil význam, začali ho využívať vodáci.

Dodo Zsoldos a zátoka Vlčie Hrdlo v roku 199038fotiek v galérii

Pád režimu, raj pre vodákov

Veľký boom nastal po zmene režimu. Prístavom rozvoniavali Zsoldosove špeciality, ktoré prilákali prvých rakúskych vodákov.

„Videli, že sa tu varí, zapáčilo sa im, skamarátili sa. Potom sa začali každý rok stretávať aj ako členovia klubov, ale už aj súkromne. Lebo taký športový prístav v Bratislave nebol,“ vysvetľuje šéfka maríny.

A postupne sa zátoka zmenila na servis lodí, sieť reštaurácií a nový domov pre pár milovníkov nezvyčajného života na rieke.

„Moji rodičia ma k tomu priviedli, takmer 40 rokov žijem pri vode. Pohybujem sa okolo člnov.

Tento spôsob života vás oslobodzuje, je tu pokoj. S panelákovým bývaním v Bratislave sa to porovnať nedá,“ pochvaľuje si Peter Bartoš, vodák z Vlčieho Hrdla.

38fotiek v galérii

Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

 Obsadené

Vodný motorizmus v okolí hlavného mesta láka, ale má svoje limity. Zátoka má už obsadené všetky prístaviská. A priamo na brehoch v meste sa s takýmito plavidlami kotviť nedá.

Dunaj totiž už za éry Márie-Terézie prekopávali tak, aby bol na území Bratislavy celoročne splavný. Vybudovali sa kamenné hrádze a násypy na spevnenia brehov, čo na druhej strane bráni vyvezovaniu malých lodí. V sezóne je na vode pri Bratislave len 200 až 250 lodí.

„Ľuďom z Bratislavy stále chýba ten kontakt s riekou. Dunaj ešte nevnímajú ako priestor na svoje rekreačné vyžitie, ja si myslím, že to ešte len príde. Podpora zo strany inštitúcii ešte stále chýba, mohli by tým vodákom viac pomôcť, pretože tento druh turizmu má veľký potenciál,“ myslí si.

Rezort dopravy hovorí, že vhodné lokality na zriaďovania nových prístavov alebo prístavísk pre malé plavidlá by mali byť určené v územných plánoch miest, obcí alebo samospráv, ktoré majú pre rozvoj rekreačnej a športovej plavby vhodné podmienky.

„Ministerstvo dopravy pri pripomienkovaní takýchto územnoplánovacích dokumentácií na tento fakt neustále upozorňuje a žiada o ich dopracovanie, ak to tak nie je spracované,“ poznamenala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Prístaviská sa podľa rezortu dopravy nebudujú najmä pre nedostatok peňazí zo strany štátu a samospráv a tiež pravdepodobne aj nezáujem investorov. Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová hovorí, že táto problematika nie je v kompetencii mesta.

Na zatraktívnenie tohto úseku Dunaja sa chystá spoločnosť Verejné prístavy. „Máme niekoľko projektov, ako zatraktívniť služby pre osobnú aj nákladnú dopravu. Tieto služby by priniesli aj nové prístavné miesta, teda priestory, kde by si vodáci mohli kotviť a vyviazať lode,” hovorí nový riaditeľ spoločnosti Gabriel Szekeres.

Hausboty v Jaroveckom ramene38fotiek v galérii

Hausboty v Jaroveckom ramene

Zdroj: Aktuality.sk / David Ištok

Dedina na vode

Vodný motorizmus sa dnes rozvíja aj v často medializovanej dedine na vode – krajine hausbótov v Jaroveckom ramene. Pre miestnych obyvateľov je to už doslova dopravný prostriedok, najmä ak majú svoje móla s domami na ostrovnej časti ramena.

„Chlapci, ja na vás vôbec nemám čas, musím utekať opravovať motor známemu,“ hovorí nám zaneprázdnený muž, ktorý si na brehu rýchlo ukladá náradie do údržbarskej brašny. V zátoke mu inak ako prezývkou Rebro nepovie nik.

Motorové člny na nás vykukujú z každého mola hausbótu, niektoré miestne domy sú vlastne len prerobené lode. V ramene sa býva aj na gigantických člnoch s lopatkovými kolesami, ktoré chceli prerábať na ľadoborce, ale dnes sú z nich rodinné domy.

Komunita nemá o kontakt s novinármi záujem, lebo ešte stále má v živej pamäti aféru okolo nepovolenej úpravy brehov a stavieb pri hausbótoch. Rodina, ktorá práve nahodila udice, rýchlo mizne v útrobách svojej plávajúcej obývačky.

V ramene sa vznášajú aj stavby pripomínajúce hrady, našťastie tam pribúda stále viac takých, čo zapadnú do prírody. Na vtoku do ramena sa dokonca začína objavovať ostrovček, ktorého vegetácia možno zakryje pahýle po odumretých stromoch, ktoré padli po napustení vodného diela.

„Ľudia stále hľadajú cesty, ako zasiahnuť do prírody a ona sa aj tak sama zariadi,“ myslí si náš pilot. Čoskoro nám to sama dokáže. Pred Bratislavou vchádzame s loďou bez strechy do prudkého lejaku.

38fotiek v galérii

Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

 Loď ako auto

Kormidlovanie lode môže na prvý pohľad vyzerať ako jednoduchá vec, ale každý kapitán potrebuje mať oficálne oprávnenie riadiť loď. Jeho získanie je veľmi podobné ako v prípade vodičského preukazu na automobily.

„Musíte absolvovať kurz, ktorý má povinný rozsah. Človek na to potrebuj zhruba jeden víkend a ešte musí absolvovať aj nejaké jazdy v rámci kurzu. Napokon sa prihlási na štátne skúšky na Dopravnom úrade a ak ich zloží, dostane preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla,“ vysvetľuje plavebný inštruktor kurzov vodcu malého plavidla Tomáš Lago z Dopravného úrad.u

Preukazy majú účinnosť na vnútrozemských vodných cestách, teda na sladkých vodách. Ľudia sa učia medzinárodné predpisy plavby, ktoré sme prebrali z Francúzska. Osvojujú si aj právne zásady, ktoré majú účinnosť na našom území SR.

Musia poznať technické zákonitosti lodí, plavebný zemepis a plavebnú náuku o lodi, jej strojové zariadenia. Počas kurzu sa dostanú aj za kormidlo výcvikového plavidla, musia preplávať stanovený počet hodín s inštruktorom výcviku.

38fotiek v galérii

Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

Pekná plavba s obmedzeniami

Plavba na Dunaji sa odvíja od aktuálneho vodostavu a výkonu lode. Napríklad menším gumeným člnom a slabým motorom by mohli mať ľudia v silnom toku problém.

Sú ľudia, ktorí majú veľa peňazí a kupujú si drahé veľké lode, aby boli videní. Ale je tu aj ďalšia skupina. Niekomu stačí aj obyčajná kanojka, jedno pádlo a dobrá nálada. Tešia sa na vodu, chodia si tam odpočinúť,“ dodáva Čermák.

Bežná rekreačná loď má hodnotu ojazdeného auta. V porovnaní s vozidlom však majú člny podstatne dlhšiu životnosť.

Pokiaľ sa posádka lode vyberie na plavbu z Bratislavy smerom po toku Dunaja, v Gabčíkove ju čaká prechod plavebnou komorou spolu s väčšími loďami. Ak je však silný vietor a vysoké vlny, plavbu v prívodnom kanáli vodohospodári zastavujú.

Do starého koryta Dunaja sa cez vodný stupeň Čunovo nedá momentálne dostať. Aj tam je pomocná plavebná komora, ale malé plavidlá cez ňu nepreplavujú.

Pod stupňom Dunakiliti je výborné územie pre vodné športy. Slovenskí vodáci sa tam dostanú jedine tak, že by sa vracali proti prúdu smerom od obce Sap pri Palkovičove, kde sa opäť spája vodné dielo so starým korytom Dunaja.



Prečítajte si na http://www.aktuality.sk/clanok/346524/na-krasnom-modrom-dunaji-slovaci-objavuju-plavbu-motorovym-clnom/

Vodca malého plavidla

Vodca malého plavidla

Medzinárodné oprávnenie pre vedenie malého plavidla na vnútrozemských vodný cestách.

Viacej
Veliteľ námorného rekreačného plavidla

Veliteľ námorného rekreačného plavidla

Oprávnenie na vedenie rekreačného plavidla s dĺžkou do 24 metrov na mori skupiny C.

Viacej
Výletné plavby po Dunaji

Výletné plavby po Dunaji

Výletné plavby motorovým člnom po Dunaji s možnosťou vodných športov.

Viacej
RÁDIOTELEFÓNISTA

RÁDIOTELEFÓNISTA

K vydaniu preukazu potrebujete aj preukaz rádiotelefonistu VHF licence.

Viacej
Nočná Navigácia a Kondičné plavby

Nočná Navigácia a Kondičné plavby

Nočná navigácia po Dunaji pre orientovanie sa podľa svetelnej signalizácie.

Viacej
Nadštandard

Nadštandard

Luxusná talianska jachta Salpa Laver ako zámena za štandardné školiace plavidlo.

Viacej